Daňové Informácie
Daňové informácie a daňové povinnosti živnostníkov v Rakúsku

Vznik daňovej povinnosti

Príjmy opatrovateľov sa zaradzujú, podľa zákona o dani z príjmu (EStG 1988),  medzi príjmy z prevádzky (Gewerbebetrieb). Miesto , kde má  opatrovateľ  prihlásenú živnosť sa považuje za sídlo prevádzky. S pravidla je to klient, u ktorého je vykonávaná podnikateľská činnosť (nie je to ale pravidlom) . Pri príjmoch z prevádzky je každá SZČO považovaná za daňovníka z neobmedzenou daňovou povinnosťou. Dôležité je, že pri neobmedzenej daňovej povinnosti je výška nezdaniteľného príjmu v Rakúsku vo výške 11.000€ (platí od r.2009) - Pri obmedzenej daňovej povinnosti je to len 2 000€. Pri prekročení tejto hranice vzniká automatický povinnosť podania daňového priznania z dani z prímu a povinnosť odviesť daň.  Termín na podanie daňového priznania je 30.Apríl v  roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom boli dosiahnuté príjmy.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie

Podať daňové priznanie je povinná každá osoba s neobmedzenou, ale aj s obmedzenou daňovou povinnosťou a to vtedy ak:

  • je na podanie vyzvaná príslušným finančným úradom (§ 42 Abs. 1 Z 1 EStG 1988), t.z. keď je jej poštou doručená výzva, alebo sú jej poštou doručené daňové formuláre.
  • v prípade dosiahnutých príjmov, ktoré automaticky podliehajú zdaneniu (§ 42 Abs. 1 Z 2 EStG 1988)
  • v prípade, ak čistý príjem je vyšší ako 11.000€ pri neobmedzenej daňovej povinnosti (§ 42 Abs. 1 Z 3 EStG).
  • v prípade súbehu príjmov zo závislej a nezávislej činnosti
  • v prípade príjmov zo závislej činnosti a iných príjmov vyšších ako 730eur, ak je celkový príjem vyšší ako 12.000eur
  • v prípade, ak už bolo daňovníkovi pridelené daňové číslo

Ďalším dôvodom na podanie daňového priznania v Rakúsku je uplatnenie si daňových bonusov, ktoré sa za určitých podmienok ako negatívna daň vyplatia podnikateľovi - čítajte tu.

 

Výška dane

Výška dane v Rakúsku sa určuje podľa výšky príjmov (progresívna daň):

Daňové zaťaženie do 31.12.2015

Daňové zaťaženie od. 01.01.2016

Výška príjmu

Výška dane

Výška príjmu

Výška dane

do 11.000 Eur

0

do 11.000 Eur

0

od 11.000 do 25.000 Eur

36,50%

od  11.000 Eur do 18.000 Eur

25%

od 25.000 Eur do 60.000 Eur

43,21%

Od 18.000 Eur do 31.000 Eur

35%

od 60.000 Eur

50%

Od 31.000 Eur do 60.000 Eur

42%

 

 

Od 60.000 Eur do 90.000 Eur

48%

 

 

Od 90.00 Eur 1 milióna Eur

50%

 

 

Od 1 milióna Eur – ohraničené, platí pre roky 2016 až 2020

55%

 

Spôsob zisťovania príjmu (Einnahmen-Ausgaben-Rechnung)

Každý podnikateľ si musí samozrejme viesť evidenciu svojich príjmov. Najbežnejším spôsobom zisťovania príjmu pre malých ale aj stredných podnikateľov je Einnahmen-Ausgaben-Rechnung.

Einnahmen-Ausgaben-Rechnung je súhrn príjmov a výdavkov podnikateľa za uplynulý účtovný rok – v našom prípade kalendárny rok. Tento súhrn príjmov a výdavkov je potrebné prípade kontroly z finančného úradu predložiť kontrolnému orgánu.

Ku príjmom každého opatrovateľa/ky patrí :

  • honorár za poskytované služby - Taggeld
  • náhrada cestovného – Reisegeld
  • vecné príjmy  (za bezplatnú stravu a ubytovanie) - Sachbezug
  • príp.  náhrada za úhradu soc. poistenia - Sozialversicherung

K výdavkom  je možné zarátať:

  • skutočne vynaložené výdavky, ktoré úzko súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa príp. výdavky Paušálom (12% - Basispauschalierung)
  • odvody na sociálne poistenie príp. iné pripoistenia

Ak podnikateľ použije odpočet  skutočných výdavkov (ak sú vyššie ako paušál) po predchádzajúcom uplatnení si výdavkov paušálom, je možné opätovne sa vrátiť ku  paušálu až po uplynutí  5 rokov. Preto si treba poriadne zvážiť, či sa oplatí uplatniť si skutočné výdavky, kvôli jednému roku, ak si podnikateľ nie je istý, či bude mať skutočné vynaložené výdavky  vyššie aj v nasledujúcich rokoch.

Pri výdavkoch opatrovateľa je vhodnejšie vzhľadom na obmedzené možnosti skutočných výdavkov využívať paušál, ktorý je aj často vyšší ako skutočné výdavky.

Pri odpisoch systémom skutočných výdavkov si musí podnikateľ viesť presnú evidenciu výdavkov . Samozrejme aj daňová kontrola je v tomto prípade podstatne dôkladnejšia. Uplatnené skutočné výdavky musia byť  vynaložené v súlade s podnikateľskou činnosťou.

Pre ďalšie informácie ohľadom tejto témy ma kontaktujte.

Prvý kontakt s Finančným úradom

Po ohlásení živnosti je každý podnikateľ povinný do jedného mesiaca ohlásiť svoju podnikateľskú činnosť na príslušnom Finančnom úrade. Stačí neformálne prihlásenie buď písomnou alebo ústnou formou. Okrem toho je potrebné vyplniť dotazník, ktorý podnikateľ zvyčajne obdrží už pri založení živnosti. Pre fyzické osoby je sa použije dotazník Verf24 - tlačový formulár, Verf24 - PC formulár, Verf24 - v slovenčine.

Na základe údajov v tomto dotazníku sa príslušný finančný úrad rozhodne, či bude živnostníkovi udelené daňové číslo – a tým pádom sa zahrnie do daňového systému, alebo zostane len v evidencii. Daňové číslo je spravidla vydané len v prípade, ak uvedený predpokladaný príjem v dotazníku je vyšší ako 11.000€ alebo príjem z obratu vyšší ako 36.000€. Údaje sú platné pre od roku 2009. Po pridelení daňového čísla je podnikateľ poväčšine vyzvaný na podanie daňového priznania, ak nebolo podané v zákonnej lehote.

Častou chybou pri vyplňovaní dotazníka je uvedenie vyšších príjmov ako sú vyššie uvedené sumy alebo prihlásenie sa na daň z obratu (UStG – Umsatzsteuer). V tomto prípade musí daňovník podať spolu s daňovým priznaním-Einkommensteuererklärung aj daňové priznanie na daň z obratu-Umsatzsteuererklärung. Ak sa nepodá, následuje výzva zo strany finančného úradu na podanie priznania a to po ukončení termínu elektronického podávania daňových priznaní.


Príslušnosť k finančnému úradu

Príslušným finančným úradom na podanie daňového priznania je ten finančný úrad, v obvode ktorého je daňovník prihlásený k pobytu v čase podania daňového priznania a kde vykonáva svoju živnostenskú činnosť.

Príslušným finančným úradom nie je finančný úrad, v ktorého obvode sa nachádza miesto, na ktoré je len ohlásená živnosť -Gewerbestandort, ak živnostenská činnosť na tomto mieste nie je vykonávaná(napr. sídlo sprostredkovateľskej agentúry).

Živnosť môže byť prihlásená aj v mieste bydliska opatrovateľa(ak sa to bydlisko nachádza v Rakúsku).

Ak je živnosť prihlásená na adrese tr. bydliska daňovníka, ktoré sa nachádza v Rakúsku, alebo aj v mieste prechodného pobytu, ak sa jedná o nehnuteľnosť v prenájme, kde daňovník býva a zdržiava sa nielen pre účely výkonu živnostenskej činnosti, je príslušným finančným úradom ten finančný úrad, v ktorého pôsobisku daňovník býva.

Príbuzné témy:

Základné povinnosti

Daňové bonusy v Rakúsku a SR

2017-01-12

 

MGFkNm