Príjmy opatrovateľov sa zaradzujú, podľa zákona o dani z príjmu (EStG 1988), medzi príjmy z prevádzky (Gewerbebetrieb). Miesto , kde má opatrovateľ prihlásenú živnosť sa považuje za sídlo prevádzky. S pravidla je to klient, u ktorého je vykonávaná podnikateľská činnosť (nie je to ale pravidlom) . Pri príjmoch z prevádzky je každá SZČO považovaná za daňovníka z neobmedzenou daňovou povinnosťou. Dôležité je, že pri neobmedzenej daňovej povinnosti je výška nezdaniteľného príjmu v Rakúsku vo výške 11.000€ (platí od r.2009) - Pri obmedzenej daňovej povinnosti je to len 2 000€. Pri prekročení tejto hranice vzniká automatický povinnosť podania daňového priznania z dani z prímu a povinnosť odviesť daň. Termín na podanie daňového priznania je 30.Apríl v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom boli dosiahnuté príjmy.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie

Podať daňové priznanie je povinná každá osoba s neobmedzenou, ale aj s obmedzenou daňovou povinnosťou a to vtedy ak:

je na podanie vyzvaná príslušným finančným úradom (§ 42 Abs. 1 Z 1 EStG 1988), t.z. keď je jej poštou doručená výzva, alebo sú jej poštou doručené daňové formuláre.
v prípade dosiahnutých príjmov, ktoré automaticky podliehajú zdaneniu (§ 42 Abs. 1 Z 2 EStG 1988)
v prípade, ak čistý príjem je vyšší ako 11.000€ pri neobmedzenej daňovej povinnosti (§ 42 Abs. 1 Z 3 EStG).
v prípade súbehu príjmov zo závislej a nezávislej činnosti
v prípade príjmov zo závislej činnosti a iných príjmov vyšších ako 730eur, ak je celkový príjem vyšší ako 12.000eur
v prípade, ak už bolo daňovníkovi pridelené daňové číslo

Ďalším dôvodom na podanie daňového priznania v Rakúsku je uplatnenie si daňových bonusov, ktoré sa za určitých podmienok ako negatívna daň vyplatia podnikateľovi - čítajte tu.

Výška dane

Výška dane v Rakúsku sa určuje podľa výšky príjmov (progresívna daň):

Výška dane	0%	25%	35%	42%	48%	50%	55%
2019	11.000	od 11.000 do 18.000	od 18.000 do 31.000	od 31.000 do 60.000	od 60.000 do 90.000	od 90.000 do 1.milión	od 1 milóna

Výška dane	0%	20%	35%	42%	48%	50%	55%
2020	11.000	od 11.000 do 18.000	od 18.000 do 31.000	od 31.000 do 60.000	od 60.000 do 90.000	od 90.000 do 1. milión	od 1 milóna

Výška dane	0%	20%	35%	42%	48%	50%	55%
2021	11.000	od 11.000 do 18.000	od 18.000 do 31.000	od 31.000 do 60.000	od 60.000 do 90.000	od 90.000 do 1. milióna	od 1 milóna

Výška dane	0%	20%	32,50%	42%	48%	50%	55%
2022	11.000	od 11.000 do 18.000	od 18.000 do 31.000	od 31.000 do 60.000	od 60.000 do 90.000	od 90.000 do 1. milióna	od 1. milóna

Výška dane	0%	20%	30%	41%	48%	50%	55%
2023	11.693	od 11.693 do 19.134	od 19.134 do 32.075	od 32.075 do 62.080	od 62.080 do 93.120	od 93.120 do 1. milióna	od 1. milóna

Výška dane	0%	20%	30%	40%	48%	50%	55%
2024	12.816	od 12.816 do 20.818	od 20.818 do 34.513	od 34.513 do 66.612	od 66.612 do 99.266	od 99.266 do 1. milióna	od 1. milóna

Spôsob zisťovania príjmu (Einnahmen-Ausgaben-Rechnung)

Každý podnikateľ si musí samozrejme viesť evidenciu svojich príjmov. Najbežnejším spôsobom zisťovania príjmu pre malých ale aj stredných podnikateľov je Einnahmen-Ausgaben-Rechnung.

Einnahmen-Ausgaben-Rechnung je súhrn príjmov a výdavkov podnikateľa za uplynulý účtovný rok – v našom prípade kalendárny rok. Tento súhrn príjmov a výdavkov je potrebné prípade kontroly z finančného úradu predložiť kontrolnému orgánu.

Ku príjmom každého živnostníka - opatrovateľa/ky patrí :

honorár za poskytované služby - Taggeld
náhrada cestovného – Reisegeld
vecné príjmy (za bezplatnú stravu a ubytovanie) - Sachbezug / nie je povinné, ale len odporúčané, čítaj tu: Sachbezug
príp. náhrada za úhradu soc. poistenia - Sozialversicherung

K výdavkom je možné zarátať:

skutočne vynaložené výdavky, ktoré úzko súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa príp. výdavky paušálom vo výške 12% - Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung vo výške 20% - platné od 01.01.2020

odvody na sociálne poistenie príp. iné pripoistenia

Ak podnikateľ použije odpočet skutočných výdavkov (ak sú vyššie ako paušál) po predchádzajúcom uplatnení si výdavkov paušálom, je možné opätovne sa vrátiť ku paušálu až po uplynutí 5 rokov. Preto si treba poriadne zvážiť, či sa oplatí uplatniť si skutočné výdavky, kvôli jednému roku, ak si podnikateľ nie je istý, či bude mať skutočné vynaložené výdavky vyššie aj v nasledujúcich rokoch.

Pri výdavkoch opatrovateľa je vhodnejšie vzhľadom na obmedzené možnosti skutočných výdavkov využívať paušál, ktorý je aj často vyšší ako skutočné výdavky.

Pri odpisoch systémom skutočných výdavkov si musí podnikateľ viesť presnú evidenciu výdavkov . Samozrejme aj daňová kontrola je v tomto prípade podstatne dôkladnejšia. Uplatnené skutočné výdavky musia byť vynaložené v súlade s podnikateľskou činnosťou.

Pre ďalšie informácie ohľadom tejto témy ma kontaktujte.

Prvý kontakt s Finančným úradom

Po ohlásení živnosti je každý podnikateľ povinný do jedného mesiaca ohlásiť svoju podnikateľskú činnosť na príslušnom Finančnom úrade. Stačí neformálne prihlásenie buď písomnou alebo ústnou formou. Okrem toho je potrebné vyplniť dotazník, ktorý podnikateľ zvyčajne obdrží už pri založení živnosti. Pre fyzické osoby je sa použije dotazník Verf24 - tlačový formulár, Verf24 - PC formulár, Verf24 - v slovenčine.

Na základe údajov v tomto dotazníku sa príslušný finančný úrad rozhodne, či bude živnostníkovi udelené daňové číslo – a tým pádom sa zahrnie do daňového systému, alebo zostane len v evidencii. Daňové číslo je spravidla vydané len v prípade, ak uvedený predpokladaný príjem v dotazníku je vyšší ako 11.000€ alebo príjem z obratu vyšší ako 36.000€. Údaje sú platné pre od roku 2009. Po pridelení daňového čísla je podnikateľ poväčšine vyzvaný na podanie daňového priznania, ak nebolo podané v zákonnej lehote.

Častou chybou pri vyplňovaní dotazníka je uvedenie vyšších príjmov ako sú vyššie uvedené sumy alebo prihlásenie sa na daň z obratu (UStG – Umsatzsteuer). V tomto prípade musí daňovník podať spolu s daňovým priznaním-Einkommensteuererklärung aj daňové priznanie na daň z obratu-Umsatzsteuererklärung. Ak sa nepodá, následuje výzva zo strany finančného úradu na podanie priznania a to po ukončení termínu elektronického podávania daňových priznaní.

Príslušnosť k finančnému úradu

Od 01.01.2021 je už len jedna poštová adresa pre Finanzamt: Finnazamt Österreich, Postfach 260, 1000 Wien. Na tuto adresu sa zasielají daňové priznania a aj žiadosti o rodinné prídavky.

Zmena daňového čísla a doručovacej adresy

Od 04.Júla 2020 už nebude dochádzať k zmene daňového čísla v dôsledku zmeny pôsobiska, kde je vykonávaná živnostenská činnosť. Každý živnostník bude mať už nastálo pridelené daňové číslo, ktoré bolo platné ku 04.07.2020

Príbuzné témy:

Základné povinnosti

Daňové bonusy v Rakúsku a SR

01.01.2024